Trigger points alebo spúšťové body

Za ideálnych okolností by naše svaly mali byť pružné, relatívne mäkké a nebolestivé na dotyk od odstupu po úpon. Nesprávne pohybové návyky, stres a úrazy však spôsobujú, že sa v svaloch vytvárajú bolestivé miesta, ktoré poznáme pod názvom spúšťové body alebo trigger points.

Čo je trigger point

Svaly sú stavané na určitý typ pohybu, striedanie kontrakcie (stiahnutie) a relaxácie (uvoľnenie). Spúšťový bod v svale sa vytvára pri jeho preťažení, jednorazovom alebo dlhodobom. Fyzické preťaženie svalu alebo emocionálny stres spôsobia, že najmenšie vlákna v svale sa miesto hladkého zmršťovania a uvoľňovania zaseknú a vytvoria stuhnuté miesto, akýsi uzlík, trigger point. V tomto mieste viazne zásobovanie kyslíkom a živinami, ako aj odvod odpadových látok metabolizmu a sval tak stráca silu, pružnosť a schopnosť pracovať v plnom rozsahu. Trigger pointy sa zvyknú v svale aj reťaziť.

Svalstvo a orgány v ľudskom tele sú obalené fasciami. Celá fasciálna sieť je prepojená a spolupracuje, takže oslabením jedného svalu a stiahnutím jeho fascie sú iné svaly nútené kompenzovať jeho výpadok zvýšenou prácou a tiež sa v nich vytvárajú spúšťové body. Skrátené svalstvo obmedzuje pohyb v kĺboch a negatívne ovplyvňuje aj chrbticu a panvu. Nerovnováha v organizme zasahuje postupne iné orgánové sústavy, dôsledkom môže byť napríklad aj pálenie v očiach alebo pískanie v ušiach kvôli podráždeniu autonómneho nervového systému.

Najčastejšie však spúšťové body spôsobujú stuhnutosť a bolestivosť svalstva a obmedzenie pohybu, pripisuje sa im zodpovednosť až za 75% bolestivých stavov. Z názvu „spúšťové“ vyplýva, že bolesť spôsobená trigger pointom sa prejavuje buď priamo na mieste a v svale, kde vznikol alebo sa prenáša (spúšťa bolesť) na iné miesto tela. Typickým príkladom je bolesť hlavy spôsobená spúšťovým bodom v trapézovom svale. Trigger point môže okrem bolesti spôsobovať aj tŕpnutie a brnenie svalstva, pocit pichania, pálenia alebo dokonca závraty.

Z čoho vznikajú a kde ich najčastejšie nájdeme

Už vieme, že príčinou vzniku triggerov je fyzický alebo emocionálny stres. Najčastejšie si vznik spúšťových bodov spôsobíme nesprávnym pohybom, či už jednorazovým (precenenie síl pri práci, v posilňovni, na turistike) alebo opakovaným (návyky v práci, pri šoférovaní, nesprávne držanie tela, nosenie bremien a pod.).

Rýchlosť regenerácie svalstva sa znižuje aj s pribúdajúcim vekom. Prípadnému úrazu alebo operácii sa nie vždy môžeme vyhnúť, ale správnou rehabilitáciou minimalizujeme negatívne následky.

Aj nesprávne pohybové návyky, nevhodná obuv a oblečenie, výkyv počasia či ofúknutie od klimatizácie môžu spôsobiť bolestivé zatuhnutia v svaloch.

Podceňovať by sme nemali ani psychiku. Trigger pointy nájdeme už aj na svalstve detí, zažívajú totiž v škole a v živote dosť stresu a nemajú správne pohybové návyky. Často nám stres a zatuhnutie svalstva spôsobí aj strach, napríklad stuhnutie šijového svalstva po návšteve zubára.

Trigger points sa môžu vyskytnúť hocikde v priebehu svalu alebo na jeho koncoch, u každého človeka môžu byť špecifické podľa činností, ktorým sa venuje. U ľudí, ktorí posilňujú, nájdeme triggery často okolo ramien a na trapézoch. Podobne je to aj u tých, čo veľa vysedávajú za počítačom, pridávajú sa ešte spúšťové body v oblasti krku. Športovci venujúci sa behu vykazujú trigger points v lýtkach, stehnách a okolo bedier. Školské deti mávajú zatuhnuté časti svalov medzi lopatkami a na trapézoch. Preto je pre maséra, fyzioterapeuta alebo lekára dôležité správne klienta vyspovedať, zistiť, ako prebieha jeho deň, aké má pohybové návyky a čo mu spôsobuje stres.

Ako riešiť spúšťové body?

Samozrejme, že masážou. O masáži trigger points sa hovorí, že je bolestivá. Nemusí to byť pravda, aj keď väčšina spúšťových bodov je na dotyk a tlak citlivá, podľa toho ich aj na tele vyhľadávame. Môže byť prítomný aj zášklb svalstva a prenesená bolesť, keď stlačenie spúšťového bodu vyvoláva bolesť v inej časti tela, špecificky pre jednotlivé triggery.

Keďže triggery sa vytvárajú ako odpoveď na fyzický alebo emocionálny stres, ktorúkoľvek techniku masér na ich odstraňovanie zvolí, mal by postupovať s ohľadom na konkrétneho klienta. Cieľom je trigger points uvoľniť a nie spôsobiť nové kvôli bolesti pri masáži.

Na uvoľnenie zanedbaných spúšťových bodov je často potrebné absolvovať viacero masážnych stretnutí. Práca s trigger points sa môže skrývať aj pod pojmom myofasciálne techniky, mäkké techniky, ošetrenie mäkkých tkanív, prípadne aj deep tissue masáž.

Ale aj pri „obyčajnej“ klasickej švédskej masáži vie masér so spúšťovými bodmi pracovať. Vyhľadávajú sa pomalým prechádzaním hlbšie po vláknach svalu, masér vyhmatáva zatvrdnuté miesta, uzlíky, na ktoré potom pôsobí tlakom pomocou prstov (pripadne aj hánok, lakťa) alebo špeciálnymi pomôckami na ošetrenie trigger points. Prípadne sa menšie svaly v mieste trigger pointu stisnú z oboch strán, kým spúšťový bod nepovolí. Hovorí sa tomu „efekt roztopenia“, zatvrdnuté miesto povolí, svalové vlákna sa uvoľnia, na postihnuté miesto sa dostane zvýšená dávka krvi a kyslíka a sval sa dostáva do rovnováhy.

Z praktického hľadiska sa odporúča striedať ošetrenie trigger points s jemnejšími a dlhšími ťahmi cez postihnuté tkanivo, teda kombinovať ho napríklad s klasickou masážou alebo s lomi lomi . Klient by nemal zadržiavať dych, naopak, prípadnú bolesť treba predýchať hlbokými nádychmi až do brucha a umožniť tak svalom správne okysličenie.

Pri rozsiahlejších problémoch sa okrem opakovania masáže niekedy nevyhnete starostlivosti fyzioterapeuta či ortopéda, ktorí môžu využiť aj iné metódy na ošetrenie spúšťových bodov ako je suchá ihla, ultrazvuk, obstreky či lieky proti bolesti.

Prevencia vzniku trigger points

Návod na to, ako zamedziť vzniku spúšťových bodov, logicky vyplýva zo spôsobu ich vzniku. Mali by sme sa vyhýbať psychickému a fyzickému stresu. Žiaľ, nie je to také jednoduché, často už samotný spôsob práce a života na nás kladie neprimerané fyzické alebo psychické nároky.

V moci každého je ale upraviť si životný štýl tak, aby obmedzil množstvo stresu, dostatočne spal, dodržoval primeraný pitný a pohybový režim. Je vhodné voliť aktivity, ktoré prinášajú uvoľnenie, ako sú prechádzky v prírode, rekreačný šport, trávenie príjemného času s rodinou a priateľmi.

V práci si vieme upraviť ergonómiu pracovného stola, sedenia, zaradiť si prestávky a v rámci možností sa vyhýbať preťažovaniu svalstva. Dôležité je nezabúdať na zahriatie a strečing svalstva pred a po cvičení a rešpektovať čas potrebný na regeneráciu svalstva.

Pomôcť vie aj primeraná telesná váha, strava bohatá na vlákninu a doplnenie minerálov (horčík, zinok, vápnik, sodík, železo), vitamínov (B- B1, B6, B12 a C), kyseliny listovej a omega-3.

Domáce ošetrenie trigger points

Triggery sa rozpúšťajú pomocou sústredeného tlaku. Toto ošetrenie si vieme spraviť aj sami s vhodnými pomôckami. V každom prípade by ste si mali byť istí, že roztláčate spúšťový bod a nie tukovú hrčku, modrinu, absces či iný útvar v podkoží a svale.

Uvoľniť svalstvo pomôže aj obyčajná tenisová loptička, ale vhodnejšie sú výrobky špecializované práve na tento typ práce s vlastným telom. Masážne tyče, valce alebo masážna vibračná pištoľ uvoľnia svaly po cvičení a postarajú sa o ich rýchlejšiu regeneráciu.

Cielene na bolestivé miesto v svale môžeme pôsobiť opieraním sa o masážnu loptičku alebo ježka. Takto si vieme v stoji o stenu ošetriť aj ťažko dostupné miesta ako sú svaly medzi lopatkami. Na uvoľnenie trigger points nie je nutné vykonávať rozsiahly pohyb, stačia mikropohyby s primeraným, ale pomerne veľkým tlakom. Výbornou pomôckou na automasáž trigger points je špeciálne tvarovaný masážer s výstupkami.

Pre lepšiu orientáciu, a hlavne vhodné strečingové cvičenia, ktoré by po ošetrení mali nasledovať, nájdete na trhu množstvo odbornej literatúry.

Zaujímavosť na záver

Trigger pointom a syndrómu myofasciálnej bolesti sa väčšinu života venovala dr. Janet G. Travellová, ktorá bola dvornou lekárkou amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Okrem iného mu odporučila, aby sedával v hojdacom kresle a nie na bežnej stoličke, keďže mu hojdavý pohyb pomáhal uvoľniť bolesti chrbta, následok vojnových zranení.