Shiatsu

Shiatsu - tradičná japonská terapia sa neustále vyvíja a jej rôzne formy do určitého stupňa zahŕňajú aj tradície japonských masáží, poznatky čínskej medicíny a anatómiu a fyziológiu Západu.

Je to liečebná prax, ktorá jednotlivcov podporuje v pohyblivosti, ale aj celkovo upravuje ich zdravotný stav. Výborne pôsobí pri bolestiach chrbta, strese, bolestiach hlavy, poraneniach krčnej chrbtice a kĺbov ako aj pri rôznych športových zraneniach a iných neduhoch.

Shiatsu je japonské slovo v preklade znamenajúce “tlak prsta”. Je to nový názov pre najstaršiu formu medicíny - liečenie rukou. Každý jednotlivec má liečivý dotyk a každý jeden z nás na dotyk aj reaguje. Túto prirodzenú schopnosť si ľudia opäť začínajú uvedomovať. Shiatsu používa tlak rúk a manipulačné techniky na úpravu fyzickej stavby človeka a jeho prirodzených vnútorných energií za účelom odvrátenia choroby a udržania celkového dobrého zdravia.

V japončine sú Shiatsu body nazývané “TSUBO” a ich umiestnenie a vplyv na ne je založený na porozumení modernej anatómii a fyziológii. Tieto body sú účinné pri liečbe všetkých systémov tela vrátane kože, svalov, krvného obehu, nervového, endokrinného a tráviaceho ústrojenstva. Základom je kombinovaná diagnostika a terapia problému. Úroveň tlaku a rýchlosť sa volí podľa individuálneho klienta - takže niekedy ide o pomalú a mäkkú terapiu, inokedy naopak môže byť terapia rýchla a silná.

Shiatsu je výnimočná svojou unikátnou jednoduchosťou. Vyvinula sa z predchádzajúcich spôsobov masáží, ktoré používajú trenie, rozotieranie, hnietenie, tlačenie, ťahanie a tepanie na ovplyvnenie svalov a obehových systémov tela. Naopak Shiatsu využíva iba zopár techník, takže nestranný pozorovateľ má pocit, že sa deje veľmi málo - v podstate iba neustály, uvoľnený tlak dlaňou alebo palcom na rôzne body tela, tlak lakťami alebo jednoduchá rotácia končatín. Táto činnosť môže pôsobiť až lenivým dojmom a z pohľadu udržiavania si energie to vlastne aj je. Ale pod povrchom tieto jednoduché pohyby na jemnej úrovni silne ovplyvňujú vnútro a energiu tela.

Západ rieši príčinu a jej následok ako priebeh myšlienok a udalostí od A, cez B až po C. Zatiaľčo filozofia ďalekého Východu všetko berie ako udalosti vzájomne podmienené a vznikajúce spoločne. Nerozlišujú sa podľa prostredia, v ktorom ku nim došlo. Pozadie je rovnako dôležité ako pôvod. Tu máme príklad rozdielu vnímania: podľa východnej medicíny bolesť hlavy nie je iba niečo v hlave a nejde iba o bolesť alebo niečo, čo treba zastaviť bez zistenia pôvodu alebo príčiny a tak sa nedá ani u každého liečiť rovnako. Skôr ide o prerušenie toku energie, v zmysle komplexného energetického vzorca celého tela jednotlivca, jeho situácie a životného štýlu.

Liečba preto môže zahŕňať manipuláciu s rukami a nohami rovnako ako (alebo namiesto) aj hlavou a prinesie trvalejšie a uspokojivé zmeny, než by bol iba pokus o zablokovanie povrchových príznakov.