Problematika spúšťových bodov vo fyzioterapii

Jednou vetou by sme podľa odbornej literatúry vedeli povedať, že trigger point, alebo spúšťový bod, je miesto zvýšenej dráždivosti, ktoré je pri stlačení lokálne citlivé, je zdrojom prenesenej bolesti, niekedy prenesených autonómnych príznakov a zmien propriocepcie. No my si túto problematiku trochu priblížime.

Bolesti, ochabnutosť, obmedzenie pohybu, a rad ďalších nepríjemných komplikácii, to všetko vedia spôsobiť na oko neškodné spúšťové body. Problém väčšinu začína mechanickým poškodením alebo preťažením. A tým nemyslíme len preťaženie následkom športového výkonu, svaly môžeme preťažovať aj zlými pohybovými stereotypmi alebo spaním v nesprávnej polohe či dlhodobým ničnerobením.

Ďalším prípadom, kedy môžu byť spúšťové body aktivované nepriamo, je ochorenie vnútorných orgánov, alebo dysfunkcia kĺbov, ktoré kladú na okolité svaly nadmernú záťaž. V niektorých prípadoch o nich nemusíme ani vedieť a inokedy svoju prítomnosť dávajú dosť jasne najavo.

Ak nedôjde k ich odstráneniu, vytvorí sa takzvaný reťazový kompenzačný efekt. Je to jav, kedy sa telo snaží nahradiť funkciu ochabnutého svalu, iný sval musí pracovať v zastúpení, a v konečnom dôsledku sa vytvoria spúšťové body aj na ňom. Včasná diagnostika je preto dôležitá.

Ako identifikovať spúšťový bod?

Spúšťový bod sa klinicky manifestuje ako napätý a bolestivý uzlík o veľkosti 2 – 6 mm v tuhom svalovom snopci. Tento fenomén má mnoho rôznych označení, ktoré ste už mohli počuť- napr. tendomyóza, myotendinóza, myogelóza či fibrozitída.

Aké spúšťové body poznáme?

Hoci sa spúšťové body rozdeľujú na aktívne, latentné, satelitné, primárne a sekundárne, v dnešnej dobe sa v rámci výskumu a klinickej praxe rozlišujú už len na aktívne a latentné. Aktívny trigger point je zodpovedný za spontánnu bolesť, bráni plnému pretiahnutiu svalu, oslabuje sval a pri kompresii často prenáša bolesť.

Táto bolesť je difúzneho charakteru a teda veľmi ťažko lokalizovateľná. Môžete mať pocity parestézie či hypestézie, a dokonca môžu napodobňovať niektoré ochorenia (napr. appendicitída, kardiálne poruchy). Intenzita bolesti pri akútnom “trigáči” sa v priebehu dňa mení. Zvyšuje sa, keď sval používame, keď dôjde k jeho natiahnutiu, pri dlhotrvajúcom skrátení či opakovanom zatínaní svalu. Reaguje taktiež na počasie, zhoršuje sa za chladného a vlhkého počasia, pri vírusovej infekcii či strese.

Naopak latentný spúšťový bod, môžeme ho nazvať aj “spiaci”, klinicky bolesť nevykazuje, bolestivý je iba pri palpácii. Môže ale spôsobiť obmedzenie rozsahu pohybu a oslabenie postihnutého svalu. Dokáže pretrvávať aj niekoľko rokov po zjavnom zotavení po úraze či poranení.

Učebnicovým príkladom latentných spúšťových bodov sú tie v hornej časti trapézového svalu. Dôkazom ich prítomnosti je pocit napätia či obmedzenia pohybu do úklonu hlavy.

Pôsobením na spúšťové body je možné vyvolať nielen lokálnu, ale aj prenesenú bolesť a ďalšie senzorické a vegetatívne symptómy, ktoré sa prejavujú v zónach rôzne vzdialených od miesta palpácie.

Prenesená bolesť je bolesť vyvolaná reflexnými zmenami, funkčnými kĺbovými blokádami, či pri ochorení vnútorných orgánov, ktorá sa klinicky manifestuje ďaleko od miesta poruchy. Spúšťové body, ktoré ležia v zóne prenesenej bolesti a sú vyvolané inými spúšťovými bodmi, nazývame satelitné.

Dobrou správou však je, že spúšťové body vieme efektívne odstrániť, ak ich dokážeme identifikovať. Nepotrebujeme k tomu žiadne špeciálne vybavenie, len naše ruky, cit a trpezlivosť, poprípade akékoľvek pomôcky určené na kompresiu týchto bodov (napr. loptička alebo šetrič palca). Práca so spúšťovými bodmi je veľmi dôležitou a účinnou súčasťou rehabilitácie.