Príbehy z rodiny masérky

Masérka a terapeutka Eva Kupilíková hovorí, že jej práca je aj jej poslaním a uisťuje sa o tom každým dňom, a to nielen v masérni. Veľa príhod zažije aj doma so svojou rodinou. Život jej blízkych ju obohacuje príhodami pre maséra nielen cez deň, ale často aj v noci a o niektoré z nich sa s vami podelí v nasledujúcom článku.

Bujaré oslavy a ťažké trávenie

Hlad má veľké oči a porcia na tanieri je niekedy väčšia, než žalúdok znesie. Keď sa pridá kombinácia rôznych dobrôt, večerné zaspávanie a samotný spánok môžu byť nepokojné.

Keď bol syn malý, hovoril mi: „Mami, mne je ťažko. Ja som sa prejedol.“ Začala som mu teda masírovať dráhu žlčníka spolu s reflexnou ploskou žalúdka na chodidle. A pretože syn je všímavý, hovoril mi: „Mami, ma nebolí noha, ale bruško…“ Avšak po chvíli sa dočkal úľavy a mal pokojnú noc.

Podobne to bolo s manželom. V noci sa prehadzoval v posteli a sťažoval sa na žalúdok. Začala som teda masírovať vonkajšiu stranu stehna na oboch nohách a potom veľmi citlivú plosku uprostred klenby na nohe. Pri prechádzaní zo stehna na chodidlo a späť bolo poznať, že miesta nie sú už v takom napätí, a aj manžel hlásil, že to toľko nebolí. Do 10 minút sme obaja spokojne zaspali.

Je pozoruhodné, aké sú tieto miesta citlivé, pritom súvisia s bolesťou na inom mieste tela. Akoby sa rozblikala konkrétna kontrolka a volala na nás: „Tu, tu potrebujeme pomôcť.“ Tieto miesta mám vyskúšané aj v prípade zvracania u detí. Na chodidle im upokojujem podráždený žalúdok a stavy zvierania a nutkavého vyprázdnenia pozvoľna odchádzajú.

Preťažené päty

Kedysi na Vianoce dostal syn segway. Jazdil na ňom tak často, a tak obratne, že po niekoľkých dňoch sa sťažoval na bolesť päty. Pri pohmate mal na došľapovej strane päty malé zatvrdlinky. Tie boli citlivé.

U mladých tiel som toto nepoznala, ale usúdila som, že jeho nohy dostávali za posledných pár dní zabrať viac, než boli zvyknuté. Boli preťažené a vytvárali sa ostrohy. Preto som mu manuálne povolila lýtka, šľachy na chodidle a jemne premačkávala päty. Vždy chvíľu tam a potom zase inde.

Každé ďalšie opakovanie konkrétneho miesta bolo pre neho príjemnejšie a pre mňa menej náročné. Druhý deň hlásil, že päty už na došľap nebolia. Odvtedy sme viac zaraďovali starostlivosť o jeho nohy a je pokoj.

Boľavé bruško

Toto som už som vyskúšala na všetkých deťoch. Keď mal najstarší syn asi tri roky, sťažoval sa na bolesť brucha. Jeho nepohodlie bolo nepravidelné. Niekedy ráno, inokedy večer, po jedle aj pred jedlom. Nedalo sa vypozorovať, či sa niečoho bojí, alebo má plné črevá. Vyšetrenie stolice aj krvi nič neukázalo.

A tak som sa so svojim trápením zverila jednej pani z dediny. Bola to taká „babka bylinkárka“ a mamička 4 detí. Povedala mi: „Určite má „natiahnutý pupok“. Keď si ľahne na brucho, tak mu chytíš kožu na chrbte, v bedrách. Zatiahneš za ňu a ono tam popuká. Hneď sa mu uľaví, uvidíš.“

Vyskúšala som, popukalo tam asi na troch miestach a bolo po bolesti. Odvtedy si syn pamätal tento druh nepohodlia a vždy si prišiel nechať vytiahnuť kožu. Zistila som, že ako nosil sestru, preťažil si svaly na bruchu a potom mal bolesti.

Odvtedy takto striedavo chodia všetci štyria, aj ten najmenší začal. Deti často vymýšľajú rôzne akrobatické výkony, nosia jeden druhého a ich svalíky na to nie sú stavané.

A vďaka týmto hmatom pomáham aj sama sebe. Keď pracujem vonku a nosím ťažké predmety, brucho ma tiež bolieva. A behom chvíle to zmizne. Rovnako tak pomáham aj v masérni. Uvoľnením jednotlivých vrstiev kože od svalov sa odstráni napätie a ľuďom sa uľaví.

Koleno na túre

S manželom sme sa vydali na výstup do hôr. Tesne pod horou mi oznámil, že ho bolí koleno. Našťastie to povedal a netváril sa ako hrdina, ktorý všetko zvládne.

Na prvej lavičke som si ho posadila a pohmatom zistila, že ide o svaly z bočnej strany kolena. Toto sa deje v situácii, keď nešliapeme celou váhou na plnú plochu chodidla, ale preferujeme vnútornú, alebo vonkajšiu hranu. Členok rotujeme, a to sa potom premieta do kolena, ktoré je tvarované do písmena X, alebo O. A aj keď manželovo koleno nevyzeralo ani na jedno písmeno, jeho šľachy zaznamenali nesúlad.

Uvoľnila som teda prešponované svaly a do niekoľkých minút bolo po všetkom. Cestou hore aj dole bol pokoj, už je to 4 mesiace a pokoj stále trvá. A to už vyšliapal niekoľko sto metrov prevýšenia.

Tieto postupy v masérni praktikujem bežne a mám príjemnú odozvu od klientky, ktorá si na lyžovanie potrebovala brať ortézu. Presne z rovnakého dôvodu, ako mal manžel. Odkedy som jej povolila svaly, ortézu nepotrebovala.

Samozrejme som jej ukázala postup, ako to robiť. Nie je nad to, poznať návod, ako svoje telo „poštelovať“ a sprevádzkovať, je to veľmi oslobodzujúca úľava na tele i na duši.

Bolesť hlavy

Naša lekárnička doma je chudobná na analgetiká. A som neskutočne vďačná za to, že napríklad s bolesťou hlavy pri dcére si viem rady už tak dlho. Dcéra je Baran a keď ju chlapci nahnevajú, lietajú jej z očí blesky. Potom to končí bolesťou hlavy v spánkoch.

Tam je dráha žlčníka a jej emócie, keď sú na bode varu, oslabia práve tento orgán. To mi potom povie: „Počkám na teba na lehátku, áno“? Často v oblasti za ušami nájdem zatuhliny a sval dosť nepríjemne pod prstami skáče, no po premasírovaní je hneď po bolesti.

Našťastie sa už učí sama, ako si pomôcť, aby nemusela trpieť a čakať na mamu. Učí to aj spolužiačky v škole a keď sa deti hrajú v družine na povolanie, tak ich s obľubou masíruje.

Mravčenie v mojej ruke

Tým, že veľa buď masírujem, alebo sedím pri počítači a píšem, sa mi vytvárajú zatuhliny na svaloch pri chrbtici. Sama si na tieto miesta dočiahnem, ale cudzie ruky sú oveľa účinnejšie.

Deti mi pomáhajú s natáčaním videí na sociálne siete, alebo mi pozerajú pod ruky, keď doma masírujem a občas niečo pochytia. A tak mám už doma svoju masérku, ktorá mi vždy povolí vzpriamovače pri hrudnej chrbtici.

A mravčenie, ktoré mám pri otočení hlavy bokom, už neprebíja po hrane ruky do prstov. Stačilo málo a mám pokoj. Sama si totiž dokážem na svojom tele dobre rozpoznať a vypozorovať citlivé miesta a sledujem zmenu na tele pri uvoľnení konkrétneho miesta.

Nočné mravčenie v prstoch

Počas noci sa často schúlime do polohy, ktorá je nám príjemná, a aj keď si povieme, takto predsa nezaspím, to mi nerobí dobre, rovnako sa v nej aj prebudíme. Ľudia často spia s ohnutými lakťami aj zápästím. Dlane sa tak zle prekrvujú a ráno sú ruky ťažké, necitlivé a plné mravčivého pocitu.

Mne tento stav začal po narodení druhého dieťaťa. Náročné nosenie prvého dieťaťa a potom hojdanie druhého bolo na moje svaly až až. K tretiemu som pridala masírovanie a nočné pochovanie dieťatka začínalo vždy tým: „Počkaj, až sa zobudia ruky, ešte v nich nemám cit“.

Na kurze Bowena som si na vlastnom tele vyskúšala, aké účinné hmaty sú. Kolegovia mi veľmi intenzívne povoľovali svaly v podpazuší (menší a väčší oblý sval) a ja som sa po cca 5 rokoch konečne vyspala bez toho, aby som mala necitlivé ruky. Odvtedy tieto svaly uvoľňujem každému a vždy sa pýtam: „Mravčia vám v noci ruky?“ Celkom často klienti odpovedia, že áno a už si na to zvykajú ako na vec, ktorú nevedia zmeniť, podobne ako kedysi ja.

Ale prečo to nepoladiť, keď je to také ľahké?
Život píše neustále ďalšie a ďalšie príbehy so svalmi a mňa teší, že môžem byť ich režisérom.

Vaša masérka telom i dušou pre telo i dušu
Eva Kupilíková