Na masáž k nemu chodia športovci, politici i bežní ľudia. Žije si svoj sen.

Vážim si každého jedného klienta a neustále na sebe pracujem. So športovým masérom Miroslavom Boorom o ceste k masážam, behu, o zoskoku padákom a o tom, čo považuje za svoje najväčšie úspechy.

Povedzte nám niečo o sebe, aká bola vaša cesta k masážam?

No, dlhá Ja som dosť dlho fungoval v gastronómii a v obchodnej sfére, a potom som už toho mal nejako dosť. Spomenul som si na svoje detstvo, ako som masíroval babku a tá ma už videla niekde v Karlových Varoch masírovať Potreboval som zmenu.

Začal som chodiť do zdravotnej školy na kurz a začal som sa vzdelávať. Dnes som rád, že si môžem žiť svoj sen.

A v koľkých rokoch vás chytila táto zmena?

Robím to už sedem rokov. Chcel som začať aj skôr, ale nechcelo sa mi do učenia. Myslel som si, že to bude ťažké štúdium. Ale nakoniec som zistil, že ja sa nič učiť nemusím. Tým, ako to vnímam, mi to ide ľahko.

Prečo práve športová masáž?

Od detstva som športoval aj mám veľa kamošov športovcov. Ja robím veci tak, aby vychádzali zo mňa. Tým, že ja si športujem, prišlo mi to prirodzené.

Čím je športová masáž pre vás špecifická? Vnímate nejaký rozdiel?

Určite je to rozdiel. Je iné pracovať so športovcom a s človekom, ktorý nešportuje. Špecifické pri športovej masáži je, že sa rozlišuje, či sa robí pred tréningom, po tréningu alebo regeneračná... originál športová masáž trvá tak 5 minút, robí sa priamo vo výkone.

Keď je športovec v záťaži, nastavím mu sval presne na výkon. Masér ho musí veľmi dobre poznať a sval sa nastavuje presne na typ výkonu – či sa športovec odráža, hádže,...

Ja nie som typický športový masér, ktorý robí priamo v klube. Pomáham športovcom hlavne pri regenerácii a chodia ku mne medzi dvoma tréningami. A samozrejme po výkone.

Viete nám prezradiť aj nejakú zaujímavú klientelu? Koho by ste vypichli?

Každého jedného zákazníka Ďakujem každému jednému. Keď som začínal, aj tí možno nie celkom úspešní zostali pri mne. Toto určite považujem za úspech.

A čo sa týka vrcholových športovcov, ťažko povedať, lebo mám niekoho skoro z každého odvetvia. (pozn. redakcie: tak aspoň pár príkladov: úspešná bežkyňa Katarína Lovrantová, majsterka sveta vo fitnes Silvia Malachovská , talentovaný futbalista Vratislav Greško )

Nepáči sa mi, že športy, v ktorých sme naozaj úspešní, sú málo prezentované vo svete, resp. u nás v televízii a v médiách. Napríklad skialp sa dostal až teraz na zimnú olympiádu.

Teda športy, v ktorých sú síce slovenskí športovci úspešní, ale pre médiá nie sú až také atraktívne.

Tým pádom je menej podpory pre športovcov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí chodia do zamestnania a robia šport popri tom. Musia si hľadať sponzorov a štát im ešte aj „pomáha“ tak, že zo sponzorského musia odvádzať dane.

Je výhodou, keď sa športový masér venuje rovnakému športu ako jeho klienti?

Myslím, že áno, z toho psychologického hľadiska áno. Masér je aj motivátorom. Aj keď sa s nimi (klientmi) nemôžem porovnávať, lebo to je vrcholová úroveň

Ako by ste charakterizovali dobrého maséra? Čo to pre vás znamená - byť dobrým masérom?

Úplne normálny človek, lebo ľudia hľadajú prirodzenosť podľa mňa.

Cítim v tom veľkú pokoru Voči telu, práci, športu.

Určite, o tom to je. Pozeral som si články na vašich stránkach a také základné zásady, ako že masér netelefonuje počas masáže, tak to si neviem predstaviť, že by som toto ja spravil.

Jedna klientka mi rozprávala, že ju masérka opustila v prostriedku masáže a išla do kotolne pridať do kotla. Nechala ju tam ležať hádam 10 minút.

Vráťme sa teda k definícii dobrého maséra

Vždy, keď prichádzam do svojho salónu, vždy, keď robím s klientom, tak si predstavujem, že tam ležím ja. Ako by som to vnímal? Čo by sa mi nepáčilo? Myslím, že to je taký veľmi múdry a jednoduchý kľúč.

A čo sa týka čistoty salónu – nuž, ľahnem si na lehátko a vidím. Či tam majú bodrel alebo nie Ale vyplýva to aj z človeka. Nie každý môže byť masérom. Všetko sa odvíja od toho, aký ma človek k práci prístup.

Na vašej FB stránke ma zaujalo množstvo citátov. Ktorý je vaším životným mottom?

Netrápim sa nad vecami, ktoré neviem ovplyvniť. A tie, ktoré viem ovplyvniť, tak ovplyvním.

Čo považujete za najväčší úspech v pracovnej oblasti?

Určite je to pochvala od klientov. Či to už bolo v tých začiatkoch alebo aj teraz, keď sa mi klient vráti alebo ma odporučí, myslím, že toto je najviac.

Čo by ste odkázali bežným kancelárskym ľuďom v súvislosti so športom a masážami?

Pohyb v živote človeka je veľmi dôležitý. Všeobecne je jedno, aký. Nemusí to byť priamo šport, čo ja viem nordic walking – stačia prechádzky.

Aj z odborného hľadiska v rámci uvoľnenia fascií, čo je blana, ktoré obaľuje sval, aby sa ľahko kĺzal. Sval sa dehydruje, priliepa sa o kožu a nevie pracovať v celom rozsahu, neumožňuje prirodzený pohyb.

Stáva sa, že ľudia majú prácu, kde sú fyzicky zaťažení a už nevládzu, tak idú do sedavého zamestnania. A to je zle, fascie aj svaly sa začnú sťahovať. Práve vtedy by sa ľudia mali hýbať.

Hovorím, že masáž je len 50% úspechu. Ja viem dnes pomôcť, ale čo bude zajtra a pozajtra, záleží od každého jednotlivca.

Ale mám aj takých klientov, ktorí povedali 'Budeme chodiť každý týždeň'. Mám dokonca klientov, ktorí chodia 2x do týždňa. Je to na človeku, ako masáž vníma.

Máte fyzicky a psychicky náročnú prácu. Ako oddychujete?

Určite pohybom v prírode. Každý deň robím dýchacie cviky. Pracujem na sebe po tejto stránke, lebo nemám rád, keď niekto jedno rozpráva a druhé robí.

Od doby, kedy som začal pracovať, sa držím toho, že koľko robím, toľko oddychujem

A samozrejme, baterky mi dobíja moja rodina – manželka a dve zdravé deti, ktoré mám nadovšetko rád.

Keď som začínal, bola doba, kedy bolo práce veľa a ešte viac. To je prípad, kedy sa treba naučiť hovoriť NIE, aj keď je to pri tejto práci ťažké. Ale ak nepríde NIE z úst, príde v zdravotnom stave.

Stalo sa vám, že ste sa prepracovali a telo odmietlo spoluprácu?

Nie Nie, to sa mi ešte nestalo, napriek tomu, že naozaj dosť robím. Stane sa, že je večer človek unavený, keď robí 12 hod denne. Aj keď robím iba 4 dni v týždni a tie tri oddychujem

Čo by ste odporučili začínajúcim masérom, ktorí sa chcú venovať športovej masáži?

Ťažká otázka. Myslím, že kvôli pochopeniu je dobré, ak sa masér tiež venuje nejakému športu. Nenapadá ma konkrétny postup. Každý hľadá svoju cestu. Ja som si napríklad urobil aj kurz lymfodrenážnej masáže, ale skoro vôbec ju nepoužívam. Proste nezapadá do kontextu toho, čo robím. Ja sa nepredieram niekam nasilu, robím to, čo vychádza zo mňa.

Budú vás masáže sprevádzať po celý pracovný život? Tejto profesii sa nevyhýba vyhorenie.

Myslím, že áno, vnímam to tak. Baví ma to, ľudia sú spokojní, pokiaľ budem vládať, tak určite áno. Vyhorenie...pracujem po tejto stránke na sebe. Je dôležité pracovať na svojich strachoch a prekonávať ich. V osobnom živote, aj v pracovnom. Viem o tom veľa rozprávať.

To by sme si radi vypočuli

Vtipný moment sa mi stal, keď som bežal 30km beh. Vravím si: beh čistí hlavu. Som na 15stom km a už mám vyčistenú, čo idem robiť ďalších 15?

Čo sa týka strachov, ja stále vychádzam zo seba a pracujem si na sebe. Keď som bol malý, topil som sa. Nemal som neskôr s tým nejaký problém, že by som sa bál ísť do jazera plávať. Ale keď som plávať išiel, skracoval som dýchanie. Odplával som 50m, musel som zastať a predýchať sa.

Pred koronou som sa namotivoval, dokázal som sa rozdýchať, telo sa mi uvoľnilo a preplával som 800 m. Potom som skúsil ešte plávať pod vodou a už som bol natoľko v pohode, že som na jeden nádych dal 10 m. To sú potom silné emócie, keď človek niečo nerobí celý život a zrazu sa mu to podarí. Toto je jedna z vecí, ktorá ma posúva ďalej.

Ďalšiu veľkú vec, čo som pre seba urobil, bol zoskok padákom. Mal som klientku, ktorá skákala a hneď, ako mi to povedala, mňa osvietilo a povedal som si z minúty na minútu: ja idem skočiť! No išiel som, prišiel som a skočil som a žiadny tandemový zoskok, pekne sám

Bol v tom adrenalín alebo...?

A nie, nebolo to kvôli adrenalínu, ale práve kvôli tomu veľkému uvoľneniu. Keď je človek v strachu, v obavách, zomkne sa, skracuje dýchanie, je v napätí, proste prestane dýchať.

No a bojové umenia. Začal som v minulosti s aikido a postupne som prešiel viacerými až do dnes. Na jednej strane ma posilňuje a na druhej ma učí rešpektu voči súperovi, tiež som za mladi hral futbal, behával, veľa času strávil vo fitku, ale nikdy to pre mňa nebolo o tom, že chcem vyhrávať, že chcem byť prvý. Robím to pre svoje telo a pre svoju myseľ.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme množstvo spokojných klientov.