Masáž z pohľadu vedy - nie je to len hladkanie

Má masáž pozitívne účinky na organizmus a psychiku? Nepochybne, prax to dokazuje už celé tisícročia. No až posledné desaťročia sa aj masáž dostala aj pod drobnohľad vedy. Pozrime sa na niektoré procesy, ktoré masáž v tele vyvoláva, od svalstva až po úroveň bunky.

Prax: Masáž funguje

Masáž tu s nami je už tisícročia bez toho, aby sme pochybovali o tom, že pomáha. No predsa v povahe ľudí je hľadať podstatu vecí a mnohí maséri a klienti sa neuspokoja s tým, že masáž urobí človeku dobre, chcú vedieť prečo.

Bežné pozorovateľné účinky masáže, ktoré vieme aj odmerať alebo dokonca cítime dotykom či vidíme voľným okom, sú napríklad:

• zmiernenie napätia svalov a bolesti,
• zlepšenie cirkulácie krvi,
• lepší spánok,
• zníženie stresu a úzkosti,
• zlepšenie nálady, uvoľnenosť psychiky.

Vieme aj, že pri masáži sa po istom čase aktivuje parasympatický nervový systém, teda tá časť vegetatívneho nervového systému, ktorá spúšťa v tele procesy, na ktoré je potrebný stav pokoja organizmu: trávenie, regenerácia, prehĺbenie dýchania, uvoľnenie.

Prepnutie tela do parasympatiku trvá istý čas (a aj to je individuálne), aj preto sa odporúča, aby napríklad masáž chrbta trvala aspoň 30 minút. V kombinácií s vyplavením hormónov šťastia a redukciou stresových hormónov v krvi je masáž nielen príjemná, ale aj liečivá procedúra.

Pri pravidelne absolvovanej masáži môžeme očakávať nielen prechodné, ale aj dlhodobejšie účinky, z ktorých si spomeňme:

• priaznivý účinok na srdcovo-cievny a lymfatický systém,
• zlepšenie stavu zjazveného tkaniva, uvoľnenie zrastov,
• lepšia pohyblivosť kĺbov a zvýšenie flexibility.

Masáž je teda terapia, ktorej pozitívne pôsobenie dokazujú samotné výsledky v praxi a to ako po jednej samostatnej terapii, tak aj po pravidelnej návšteve maséra v primeraných intervaloch.

Čo sa deje v bunke?

Skúsme sa teda ponoriť hlbšie do tela, ktoré absolvuje masáž. Rôzne vedecké štúdie konštatovali čiastkové informácie o pôsobení masáže, napríklad výrazne znižuje množstvo hormónu arginín vazopresín (AVP), ktorý má za úlohu sťahovať cievy, čím sa zvyšuje krvný tlak a tiež brzdí vylučovanie moču.

Druhým hormónom, na ktorý masáž dokázateľne pôsobí, je stresový hormón kortizol. Tiež sa zaznamenalo prechodné zvýšenie počtu červených a počtu a aktivity bielych krviniek, takže masáž prispieva k zlepšeniu metabolizmu a imunity.

Čo sa ale deje na úrovni bunky? Výskum*, ktorý rozdelil ľudí na dve skupiny, pričom prvá po cvičení dostala masáž a druhá nie, priniesol zaujímavé poznatky. V krvi a svalovom tkanive našli po masáži zvýšené množstvo génu zodpovedného za vývoj mitochondrií a zároveň zaznamenali nižšiu aktivitu génov spojených so zápalom.

Zníženie expresie génov spojených so zápalom znamená, že bunky po masáži produkovali menej proteínov podporujúcich zápalové procesy. Zvýšenie expresie génov spojených s tvorbou mitochondrií viedlo po masáži k vyššej produkcii proteínov potrebných na tvorbu a fungovanie mitochondrií, čo môže zlepšiť energetický metabolizmus bunky.

Mitochondrie sú bunkové organely, môžeme ich nazvať aj orgánmi buniek, ktoré plnia konkrétne funkcie, napríklad produkujú ATP (adenozíntrifosfát), zdroj energie pre bunkové procesy, starajú sa o premenu živín na energiu, podieľajú sa na syntéze niektorých molekúl (hormóny, hemoglobín), pomáhajú pri adaptácií bunky na stres a pod.

Zaznamenané zmeny v génovej expresii odhalili potenciál masáže prispievať k zníženiu zápalových procesov, primárne v masírovanom svalovom tkanive, čo má za následok rýchlejšiu regeneráciu svalov a zníženie zápalu po fyzickej námahe.

To, že tieto zmeny boli zaznamenané aj v krvi, môže naznačovať, že masáž môže mať podobne pozitívne účinky aj na celý organizmus, jeho schopnosť vysporiadať sa so zápalovými procesmi, imunitu a zdravie.

Že masážna terapia zlepšuje čas zotavenia po cvičení a zranení už teda po praxi konštatovala aj veda. V oblasti pôsobenia masáže na organizmus a psychiku však ostáva veľa nezodpovedaných otázok a široké pole pre ďalší výskum.

*Crane, J. D., Ogborn, D. I., Cupido, C., Melov, S., Hubbard, A., Bourgeois, J. M., & Tarnopolsky, M. A. (2012). Massage therapy attenuates inflammatory signaling after exercise-induced muscle damage. Science translational medicine, 4(119), 119ra13.