Malý kĺb, ktorý vie narobiť veľké problémy: temporomandibulárne skĺbenie

Pomysleli by ste niekedy, že tento nenápadný kĺbik dokáže v prípade chronickej poruchy spôsobovať množstvo nepríjemností? Migrény a bolesti hlavy, pískanie v uchu (tinitus) alebo citlivosť zubov. Dobrou správou je, že percento úspešnosti liečby pri správnej rehabilitácii je skutočne vysoké. Prejdeme si anatómiou, etiológiou a možnosti liečby a popíšeme si aj praktické cviky na domáce ošetrenie.

Anatómia a (dys)funkcia temporomandibulárneho kĺbu

Temporomandibulárny kĺb (TMK) alebo čeľustný kĺb je zložený, párový kĺb a spája pohyblivú dolnú čeľusť (sánku) s nepohyblivou spánkovou kosťou. Zaraďujeme ho zároveň k najzložitejším, ale aj najvyťaženejším kĺbom ľudského tela, pre jeho neustálu činnosť pri prežúvaní potravy, rozprávaní či mimike tváre. Umožňuje nám otváranie úst, zatváranie úst a pohyb dopredu, dozadu či do strán.

Ak je v správnej kondícii, nemal by nás nijako obmedzovať a pri jeho činnosti by sme nemali pociťovať žiadnu bolesť, tuhosť, limitáciu otvorenia úst (bez problémov by sme mali vedieť otvoriť ústa na rozsah troch prstov) alebo zvukové fenomény (praskanie, pukanie).

Temporomandibulárne poruchy

Temporomandibulárne poruchy sú multifaktoriálny problém a ich diagnostika nie je jednoduchá. Preto je najlepšie, keď sa k problému pristupuje holisticky a rieši sa multidisciplinárne.

Príčiny prepuknutia týchto porúch sú rôzne. Niekedy vzniká aj sekundárne, ako pridružený príznak iného ochorenia. Je bežné, že ľudia trpiaci jednou z porúch TMK udávajú ako sprievodný príznak migrény a bolesti hlavy.

Okrem toho sa môžu vyskytovať bolesti alebo pískanie v uchu, bolesti v oblasti sánky sprevádzaná tuhosťou a zvýšenou citlivosťou na chlad, problémy s prehĺtaním alebo citlivosť zubov. Komplexná diferenciálna diagnostika je dôležitá, nakoľko existujú funkčné vzťahy medzi jednotlivými segmentmi, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.

Túto spojitosť vieme pochopiť z nasledujúceho príkladu. Medzi TMK, hlavou, krčnou a hrudnou chrbticou existuje funkčný vzťah, kedy sú jednotlivé časti na sebe závislé. Napríklad, ak človek trpí dlhodobým predsunutím hlavy, môže vzájomne dochádzať k ovplyvneniu TMK. Nielen porucha krčnej chrbtice, ale aj zmenená poloha hlavy má vplyv na TMK. Poloha jazyka a sánky naopak môže ovplyvniť rozsah krčnej chrbtice. Ak v rámci terapie dôjde k ovplyvneniu krčnej chrbtice, zníži sa bolesť v žuvacích svaloch a zväčšenému rozsahu pohybu v TMK.

Temporomandibulárne poruchy klasifikujeme na tri skupiny, ktorými sú poruchy žuvacích svalov, (napr. tendinitída, kontraktúry, spazmy), kĺbne poruchy (degenerácia, súvisí s osteoporózou alebo artritídou) a poruchy posunutia disku. Je dôležité diferencovať druh poruchy a tomu prispôsobiť terapiu a opatrenia. Skúsený fyzioterapeut pri riešení dysfunkcie TMK môže využiť niekoľko postupov, akými sú ošetrenie fascie, presúra, fyzikálna terapia, mobilizácia alebo asistované cvičenie.

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov (85-90%) sa dá tento problém vyriešiť neinvazívne, konzervatívnou liečbou. Popíšeme si postupy, ako si dokážete spraviť autoterapiu pre zlepšenie mobility a pohybového rozsahu čeľustného kĺbu.

Cvičenie na doma

Ako sme spomínali, existujú bezpečné spôsoby, ako si môžete sami pomôcť pri riešení tohto problému. Napríklad bodovým zatlačením s miernym krúžením po bolestivých miest na žuvacích svaloch. Masírovať môžete aj zvnútra líca.

Cvičenie s názvom postizometrická relaxácia (PIR) sme si spomínali v predchádzajúcich článkoch. Je to teda striedanie stavu napätia a relaxácie. Pri PIR sa využíva cielené dýchanie.

Žuvacie svaly sú segmenty výdychovo-nádychové, to znamená, že tieto svaly výdych facilituje (aktivizuje) a nádych inhibuje (utlmuje). Pomocou metódy PIR dochádza k odstraňovaniu svalových spazmov (hlavne spúšťových bodov) a zvýšeného svalového napätia.

Cvičenie prebieha v nasledovných krokoch. Najskôr dosiahneme predpätie (s výdychom) protitlakom do prstov položených na sánku podľa smeru, ktorý chceme ošetriť. Či už je to pohyb dopredu (prsty na brade), dole a hore-otvorenie úst (prsty/dlaň pod bradou a naopak na zuboch) , alebo laterálne do strán (prsty/dlaň na boku sánky). Po dobu 5-10 sekúnd vytvárame ľahký odpor v opačnom smere. Po tejto fáze povolíme a dochádza k nasledovnej relaxácii (nádych).

Tento postup sa opakuje z výsledného postavenia. Nezabúdame na nádych a výdych, ktorý zvyšuje účinnosť. Toto cvičenie sa odporúča cvičiť po troch opakovaniach, tri krát denne.