Ktoré svaly reagujú zatuhnutím na psychický stres?

Ktoré svaly najčastejšie reagujú na psychický stres, prečo sa to deje a ako postupovať pri masáži svalov stiahnutých v dôsledku stresu? O stuhnutých trapézoch vie každý masér, ale nie je to jediná časť tela, na ktorej sa vyšší nápor na psychiku negatívne odráža.

Prečo vlastne svaly vplyvom stresu stuhnú?

Mechanizmus stuhnutia svalstva následkom stresu prebieha v niekoľkých krokoch. Stres najprv aktivuje sympatický nervový systém a nadobličky do krvi vylúčia stresové hormóny.

Pôsobením hormónov ako je adrenalín a kortizol sa zvýši svalové napätie, krvný tlak a srdcový tep. Svaly sa vlastne pripravujú na boj alebo útek.

Efekt dlhodobého stresu

Ak je psychika vystavená stresu dlhodobo bez možnosti prepnúť do pokojného režimu, napätie svalu sa stáva chronickým.

Sval je nedostatočne prekrvený, má málo kyslíka, tekutín a živín a hromadia sa v ňom odpadové látky metabolizmu. Sval nemusí byť bolestivý, ale býva citlivý na dotyk a obmedzený v pohybe.

Pri stuhnutí jednej svalovej partie sa snažia ostatné svaly pomáhať a suplovať jej úlohy. Telo sa tak dostáva reťazovou reakciou do nerovnováhy.

Ktoré svaly sú postihnuté najčastejšie?

V dôsledku stresovej reakcie najčastejšie tuhnú nasledovné svaly a svalové skupiny:

1. Horná časť trapézového svalu
V oblasti šije a ramien stres cítime stuhnutie asi najčastejšie. Pod vplyvom stresu sa podvedome chúlime, priťahujeme ramená k ušiam a hrbíme chrbát.

Trapéz môžete uvoľniť masážou, ošetrením spúšťových bodov (návod nájdete napríklad v tomto článku) a nezabudnite na psychický relax, či už meditáciou, dýchacími cvičeniami alebo inou obľúbenou aktivitou.

2. Zadná a bočná strana krku
Krčné svaly tuhnú zároveň s trapézovým svalom. Dajte si okrem stresu pozor aj na držanie tela a už pri prvých náznakoch zatuhnutia si krk premasírujte a precvičte.

3. Tvár a sánka
Často zabúdame, že v strese podvedome zatíname zuby a oblasť tváre a čeľustí nám zatuhne. To môže nepríjemne ovplyvniť reč, žuvanie, pitie a kĺbové spojenie medzi sánkou a hornou čeľusťou (temporomandibulárny kĺb) a spôsobiť napríklad aj problémy so sluchom, tinitus alebo šumenie v ušiach.

Napätie v prvých troch vymenovaných svalových skupinách má často na následok aj bolenie hlavy alebo migrény.

4. Svaly chrbta
V rámci chrbta vie zatuhnúť svalstvo okolo lopatiek, bedier a krížov, čo spôsobuje diskomfort, napätie, zníženú ohybnosť a bolesti.

5. Hrudník a brucho
Menej obvyklé oblasti pri reakcii na stres, ale predná strana ramien úzko súvisí s rotátorovou manžetou a svalstvom chrbta. Pri chronickej úzkosti sa stretávame s napätím a zatuhnutím brušného svalstva.

Obe tieto svalové skupiny nepriaznivo ovplyvňujú aj rozsah dýchania, čo stresovú reakciu iba zhoršuje a to nielen na úrovni svalstva, ale pre celý organizmus.

6. Ruky a nohy
Tuhnutie predlaktí sa často viaže na napätie v ramenách a hornej časti chrbta. Zo svalstva nôh najviac reagujú lýtkové svaly a zadná strana stehien, aj následkom reťazenia svalov a stuhnutosti v oblasti šije, chrbta alebo krížov.

Masírujte citlivo

Spomenuli sme svalové skupiny, ktoré najčastejšie tuhnú následkom psychického stresu. Mnohé z týchto oblastí pri masáži uvoľňujete automaticky, chrbát a šija sú predsa najčastejšie masírovanom časťou tela. Nezabúdajte ale na ostatné problematické miesta a nepodceňujte napríklad masáž tváre.

I keď tieto svalové partie sú zatuhnuté a zvádzajú k použitiu väčšej sily, zvoľte pre ne radšej metódu postupného uvoľňovania. Trením telo dobre zohrejte a pripravte na masáž a pripomeňte svalu masážou strednej sily naprieč svalovými vláknami, že je príliš napätý. Striedajte oblasti, na ktorých masírujete a vracajte sa k najviac postihnutému svalu.

Nie je nutné a často ani možné chronicky a dlhodobo zatuhnutý sval dokonale uvoľniť pri jednej masáži. Nechajte telo klienta pár dní až týždeň oddýchnuť a zapracujte na svale opakovane.