Kráľ lávových kameňov

Roman Sasko sám seba nazval „kamienkovým kráľom“, pretože mu tak učarovali lávové kamene a práca s nimi, že patrí v Kanade, kde posledné roky žije, medzi špičku vyhľadávaných odborníkov v danej oblasti. Roman Sasko: „Všade vo svete preferujú klasickú masáž, čiže čo najviac dotyku.“

Život sympatického muža je bohatý na zmeny. Odvaha pustiť sa do novej neprebádanej oblasti, a to či už doma alebo v zahraničí, mu ešte viac pridáva na uznaní.

Roman Sasko je promovaný magister, tréner a masér. V roku 1988 ukončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave, a to trénersko-metodický smer.

Chuť pustiť sa smelo do nových vecí sa u teba prejavila ešte počas totality. Ako jeden z mála prvých si sa odvážil vypracovať diplomovú prácu z oblasti jogy, resp. jogových cvičení a ich vplyve na človeka. Kto ti s netradičnou témou diplomovej práce v tom období pomáhal ?

Tútorom všetkého bol môj vedúci doc. Prof. Vojtech Štulrajter. A bol to počiatok, kedy som sa začal oveľa podrobnejšie zaujímať o danú oblasť. Pokračoval som organizovaním jogového cvičenia, na ktorom bolo v skupine aj 50 ľudí. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť, hlavne čo sa týka komunikácie s ľuďmi.

Prečo ťa zaujala práve joga ?

Joga ma oslovila predovšetkým kvôli zdravotným problémom, ktoré ma začali trápiť, keď som mal dvadsať rokov. Neskôr som sa dostal k meditáciám. Veľmi mi to pomohlo. Všetko sa to začalo strašnými bolesťami, resp. tvrdnutím chrbta. Problémy sa u mňa objavovali už od útleho detstva pri trénovaní rôznych športov, napr. pri hokeji, futbale a pod. Dokonca som mal problém aj chodiť. Lekári zistili, že za všetko môže vrodená chyba.

Preto sa aj na základe mojich osobných skúseností dnes venujem klientom s podobnými problémami. Špecializujem sa na hlavne na uvoľňovanie chrbtice, ako aj na jednotlivé časti, ako je bederná oblasť, oblasť medzi lopatkami a krku.

Neskôr si presedlal na masáže.

Áno, ale dokonca už ako dvadsaťročný som si kupoval literatúru so zameraním na jednotlivé druhy a typy masáží. Takže nejaká vnútorná intuícia ma doviedla k práci, ktorú robím aj v súčasnosti.

Masér musí mať v prvom rade kvalitné odborné znalosti. Aké masérske kurzy si absolvoval ?

Už na vysokej škole som dva semestre navštevoval prednášky týkajúce sa masáží. Na prvý kurz klasickej masáže som sa prihlásil v roku 1991 k Mudr. Jánovi Jánošdeákovi. Absolvoval som celkom slušné množstvo školení so širokým záberom. Myslím si však, že to pozitívne, teda dotyk potrebný pri masáži, som dostal do vienka.

Niekoľko rokov žiješ v Kanade. Prečo si sa rozhodol pre pobyt práve v tejto krajine ?

Deväť rokov som bol majiteľom súkromnej firmy podnikajúcej v reklame. Po čase som si uvedomil, že už potrebujem v živote zmenu. Keďže som sa našiel v práci maséra, tak som z reklamy, kde sa vo veľkej miere využíva kreativita, prešiel k masážam. A keďže mojím veľkým snom bolo vidieť Kanadu, požiadal som o vysťahovalecké víza.

Mal si predstavu o tom, čo budeš za veľkou mlákou robiť ?

Pôvodne som plánoval robiť lyžiarskeho inštruktora alebo maséra. Dostal som hneď možnosť vykonávať obidve práce, a tak som zo začiatku z času na čas robil masáže popri zamestnaní lyžiarskeho inštruktora. Neskôr, keďže som už vlastnil masérsku licenciu, som sa dostal do špičkového salónu Westing Resort & SPA hotel. Bol to štvorhviezdičkový hotel v meste – ski rezorte Whistler, vzdialený 130 km od Vancouveru. Tu som sa našiel, pretože v centre sa pre mňa všetko naplno rozbehlo. Boli to stovky a stovky hodín pri masážnom stole, ktoré som mal za sebou.

Akí sú podľa teba kanadskí maséri? V čom sa líšia od slovenských terapeutov ?

Videl som austrálsku, kanadskú aj americkú školu, takže môžem porovnávať. Kanadská škola je, čo sa týka techniky zvládnutia masírovania, veľmi dobrá. Najkratší kurz trvá deväť mesiacov a najdlhší dva roky. Podľa môjho názoru však maséri z východnej Európy patria k najlepším, pretože majú v sebe dané emočno a cítenie. A hlavne pri práci využívajú svoje srdce. Je to dané predovšetkým krajinou, z ktorej masér pochádza. Každý národ má svoje typické vlastnosti. Tvrdím, že nezáleží na technike masáže, podstatný je ľudský dotyk.

Nedochádza medzi našimi a zahraničnými masérmi ku konkurenčnému boju ?

Kanaďania sa ich boja, pretože naši maséri sú dobrí a hlavne cítia obrovskú konkurenciu. Naši sú zvyknutí pracovať. Pre Európana z bývalej východnej Európy nie je žiadny problém robiť v Kanade aj desať hodín denne. Máme výdrž a sme schopní robiť. Môj osobný rekord je deväť a pol hodiny státia za masérskym stolom bez prestávky. A to som robil „tvrdo“. Ten, kto vie, čo je hĺbková masáž (deep tisue), ten určite vie, o čom hovorím.

Vykonávaš v krajine javorového listu okrem masírovania aj inú prácu ?

V minulých rokoch sa mi okrem masírovania podarilo robiť aj inštruktora jogy a dokonca som opäť učil aj lyžovať. V Kanade je úplne iný pohľad na jogu ako v USA, kde je veľa druhov jogy. Ale je to podľa mňa všetko predovšetkým o biznise a komercii. V konečnom dôsledku je to všetko spomalený aerobik.

Vráťme sa k masírovaniu. Aký je trend v tomto smere v Amerike a u nás ?

U nás je momentálne in používanie rôznych drahých prístrojov v masérskych salónoch. Nahrádzajú ručnú prácu (napr. vajíčko, lymfodrenážny prístroj, kyslíková terapia). V Amerike sú dobré salóny také, kde je osem až pätnásť masážnych miestností. Všetko sa robí len a len ručne. Američania oceňujú predovšetkým manuálnu prácu, kontakt a dotyk. Podľa mňa je súčasný trend na Slovensku slepou uličkou.

Tvrdíš, že u nás neexistuje klasické SPA. Čo si pod týmto pojmom predstavuješ ?

Myslím tým hlavne servis na úrovni. Dobré SPA by malo mať k dispozícii päť až osem miestností, v ktorých pracujú výborní maséri. SPA má ponúkať širokú škálu procedúr, a to čisto masérskych. V Kanade je momentálne trendom „stiahnuť“ thajské dievčatá na typickú thajskú masáž v thajskom štýle. Časť personálu SPA tvoria kozmetičky. A takéto niečo na Slovensku chýba. Viem si predstaviť klasické SPA v Bratislave. Bolo by umiestnené v kvalitnom hoteli a peknom prostredí. Ľudia by tam chodili kvôli SPA, a to nielen z Bratislavy, ale aj z Viedne.

Za morom si hneď od začiatku vykonával klasickú, športovú a relaxačnú masáž. V čom sa líši práca kanadského maséra od nášho ?

V Kanade sa systém SPA-techník a práce maximálne prispôsobuje a podriaďuje klientovi. Masáž trvá približne 50 až 60 minút, pričom klient musí stále cítiť dotyk a profesionálny prístup maséra. Pri relaxačnej masáži som musel presvedčiť, že som v nej skutočne dobrý. Trvalo mi to skoro dva mesiace.

V novom pôsobisku si absolvoval kurz masáže horúcimi lávovými kameňmi.

Áno, oslovila ma neskutočným spôsobom. Bol som milo prekvapený. Prednášajúcim bol Róbert Boroš, môj dobrý kamarát a rodák z Maďarska. Neskôr sme spolu napísali aj skriptá. Bol to môj prvý učiteľ, ktorý mal klasický profesionálny prístup. Všetko ukazoval a vysvetľoval len jeden raz. Čo si každý účastník kurzu zapamätal, to si aj z neho odniesol. V konečnom dôsledku mal takýto prístup výhody aj nevýhody. Človek sa musel spoľahnúť predovšetkým na seba.

Kurz trval šesť dní, vždy po štyri hodiny. Potom sme ešte absolvovali desať masáží (v rámci hotela s pridelenými manažérmi), aby sme zistili, v čom sme dobrí a v čom slabší. Majiteľ SPA potom komunikoval s manažérmi. Na základe toho vznikla medzi nami väzba a ďalšie kontakty.

Potom si ešte absolvoval kurz thajskej a aj reflexnej masáže. Sú spomínané kurzy porovnateľné s našimi ?

Áno, sú porovnateľné s našimi. U nás sú možno ešte prepracovanejšie. Podstatu učebnej látky tvorí pohybový systém a vnútorné orgány.

Práca s lávovými kameňmi sa stala tvojou srdcovou záležitosťou. Dnes sám sebe hovoríš „kamienkový kráľ“.

Kamienkami „sa živím a učím kamienky“. Mám z toho radosť, a tak sa zabávam. Lávovým kameňom som sa začal v Kanade venovať vo veľkom. Myslím si, že tam patrím k špičke najlepších, sebakriticky, samozrejme. Neskôr som o masáži lávovými kameňmi začal sám prednášať. Keď som prišiel na Slovensko, mal som pocit, že to, čo som sa tam naučil, dokážem doma posunúť ďalej. A predovšetkým v tejto oblasti bola na našom trhu obrovská diera. Z Kanady som si priniesol aj kazety a DVD-nosiče k danej téme a používam ich pri prednáškach.

Aké druhy masáží klienti za oceánom najviac vyhľadávajú ?

Všade preferujú „klasiku“, teda čo najviac dotyku. Takáto masáž je aj najlacnejšia a vykonáva ju väčšina masérov. Nadštandardom v Severnej Amerike a Kanade je masáž lávovými kameňmi, thajská a aj ajurvédska masáž. Chápu sa ako niečo navyše. Sú zároveň najväčšmi sa rozvíjajúcimi odbormi masírovania za ostatné dva až tri roky. Klienti väčšinou masáže lávovými kameňmi dostávajú ako luxusný darček od niekoho blízkeho.

Čo je pri návšteve terapeuta pre zákazníka dôležité ?

Klient sa musí cítiť hlavne comfortable (pozn. red., príjemne, pohodlne). Je pod plachtou síce nahý, ale musí sa cítiť pohodlne. Pri masáži sa vždy odkrýva len tá časť tela, ktorá sa práve masíruje. Robí sa draping, t. j. špeciálne zabalenie klienta, aby sa cítil neohrozený. Pocit intimity musí byť pri masáži vždy zachovaný.

Rozprávajú sa kanadskí klienti s masérom? Otvárajú mu svoje srdcia? Stalo sa v tvojom okolí, že terapeut zneužil zverené informácie ?

Ľudia v Kanade chodia na masáže predovšetkým oddychovať. Až 70 percent klientov si ľahne na masérsky stôl, zavrie oči a vníma len to, čo dostáva a prijíma. Nie sú takí komunikatívni ako Slováci. Zvyšných 30 percent príde, aby sa porozprávalo o problémoch, a to nielen politických, ale aj o súkromných, rodinných a pod. Je to, samozrejme, môj pohľad ako chlapa – maséra. Celkom inak sa zákazníci správajú k žene – masérke. Z mojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že vzťah klientka – masérka je často cielený. Tieto masérky aj majitelia najviac finančne ohodnocovali, pretože počas masáže neustále udržiavali komunikáciu s danou zákazníčkou. Čiže komunikatívnosť sa v tomto prípade vyplácala. A keďže je práca masérov v Kanade vysoko profesionálna, nestretol som sa s prípadom, žeby došlo k nejakému zneužitiu informácií zo strany terapeutov.

Kedy si klient najviac oddýchne? Keď rozpráva alebo keď ticho leží ?

Podľa mňa si klient oddýchne vtedy, keď nekomunikuje, keď na mňa a na môj dotyk len reaguje. Dôležité je aj to, aký signál daný terapeut vysiela. Mňa väčšina klientov vnímala tak, že sa so mnou nesnažili nadviazať rozhovor. Len si ľahli, zavreli oči a oddychovali. Samozrejme, je to individuálne. Existujú ľudia, ktorí si zasa oddýchnu, keď sa aj trochu porozprávajú.

V Kanade si členom AMTWP( Association Massage Therapy and Holistic Practitions), teda Asociácie masážnej terapie a holistiky. Je to asociácia, ktorá združuje predstaviteľov alternatívnej medicíny, resp. holistických predstaviteľov. Ako si sa stal jej členom ?

Ak chce niekto vykonávať v Kanade oficiálne povolanie maséra a chce sa zamestnať v dobrom salóne, je nevyhnutnosťou vstúpiť do asociácie. A hlavne je to kvôli poisteniu v prípade, že by masér spôsobil nejakú škodu. Takže tam je to úplne bežné. Robí sa to hlavne kvôli americkým klientom, pretože sa radi súdia pre každú hlúposť. Je to tam v tomto smere trošku zvrátené, pretože ich systém došiel až do absurdnosti. U nás vystupuje masér sám za seba ako fyzická osoba, nikto za neho nepreberie zodpovednosť. V Kanade existujú na všetko striktné pravidlá a všetko je podmienené dokladmi.

Je poistenie pre maséra drahé ?

Pre člena asociácie stojí zhruba 400 až 500 dolárov ročne. V prípade, že masér nestihne prolongáciu (predĺženie poistenia), prípadne zamešká nejaký ten mesiac, začína celý proces papierovania a vybavovania od začiatku. A to trvá tri až štyri mesiace.

Kedy sa v najbližšie chystáš odísť do Kanady ?

Na budúci rok v zime by som tam šiel veľmi rád, ale už len ako turista, pretože som si Kanadu ešte poriadne neužil aj z tejto stránky. Zatiaľ ju poznám predovšetkým pracovne.

Teraz trochu zo súkromia. Roman, prečo si sa pred rokmi rozhodol odísť práve do spomínanej krajiny? Kam povedú tvoje kroky ďalej ?

Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Svoj sen som si splnil. Bola to dôležitá časť môjho života. Myslím si, že už zasa nastal ten správny čas na zmenu. Bolo by dobré už sa aj trošku usadiť, resp. pozrieť sa iným smerom. Momentálne plánujem vycestovať načas do Rakúska, Francúzska a Švajčiarska. Dúfam, že s referenciami, aké mám, nebudem mať problém sa tam zamestnať. A hlavne tieto štáty nie sú od mojej domoviny ďaleko. V konečnom dôsledku je veľmi zaujímavá aj finančná stránka. Takto by som asi chcel stráviť ešte nejaké dve alebo tri zimy. Na jar, v lete a na jeseň by som bol na Slovensku. Bol by som, samozrejme, aktívny. I naďalej by som sa učil...