
Diastáza brušných svalov
Diastáza priamych brušných svalov, alebo inak rozostup svalov brušnej steny je stav, ktorý môže viesť k estetickým aj funkčným problémom. Tento článok sa zaoberá príčinami, diagnostikou a možnosťami fyzioterapeutickej intervencie pri diastáze.

Problematika
Diastáza je často spájaná s tehotenstvom, no postihuje aj mužov a ženy mimo tehotenstva. Ide o rozostúpenie priamych brušných svalov v oblasti linea alba. Linea alba, v doslovnom preklade biela čiara, je zvislá väzivová čiara v strede brucha, na ktorú sa upínajú niektoré svaly brucha.
Diastáza spôsobuje instabilitu trupu, a okrem iného môže spôsobiť bolesti chrbtice alebo panvy a bedier a inkontinenciu či problémy s trávením (nadúvanie, zápcha).
Najčastejšou príčinou tohto stavu je zvýšený vnútrobrušný tlak, ktorý oslabuje spojivové tkanivo linea alba. Medzi rizikové faktory patria tehotenstvo a viacnásobné pôrody, rýchly nárast hmotnosti alebo obvodu brucha, nesprávna technika cvičenia, genetická predispozícia z hľadiska pomeru kolagénových vlákien a elasticity svalov alebo aj chronické kašľanie či zlé držanie tela.
Diagnostika
Diagnostika sa vykonáva palpáciou alebo ultrazvukom. Jednoduchým testom je položenie pacienta na chrbát s pokrčenými kolenami a miernym zdvihnutím hlavy, pričom terapeut palpuje prípadnú medzeru medzi svalmi v oblasti pupka a nad alebo pod ním. Diastáza sa potvrdzuje, ak je medzera širšia ako 2 cm.

Možnosti fyzioterapie
Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní diastázy. Cieľom terapie je posilniť hlboký stabilizačný systém, obnoviť funkčnosť brušných svalov a minimalizovať nežiadúci vnútrobrušný tlak.
Rehabilitačný plán sa zameriava na dychové cvičenia pre aktiváciu bránice a správny dychový stereotyp, posilňovanie hlbokých svalov - stimulácia priečneho brušného svalu (m. transversus abdominis) a panvového dna a posturálna reedukácia pre nácvik správneho držania tela pri bežných činnostiach.
Pri výbere vhodných cvikov na diastázu je však nevyhnutné zohľadniť jej stupeň, aby cvičenie podporilo spevnenie brušnej steny bez rizika jej ďalšieho oslabenia.
Pri miernej diastáze (do 2 cm) sú ideálne cviky zamerané na aktiváciu hlbokého stabilizačného systému, ako je bránicové dýchanie, aktivácia transverzálneho brušného svalu či jemné pohyby dolných končatín v ľahu.
Napríklad „mŕtvy chrobák“ - v ľahu na chrbte, zdvihneme nohy do 90° a ruky hore. Pomaly na výdych natiahneme opačnú ruku a nohu, ale udržujeme stabilný trup. Vrátime sa späť a vymeníme strany.
Pri strednej diastáze (2–4 cm) možno postupne pridávať kontrolované variácie cvikov, napríklad modifikovaný „mŕtvy chrobák“ alebo oporu v bočnom planku na kolenách.
Pri výraznej diastáze (nad 4 cm) je však nutná opatrnosť a často aj dohľad fyzioterapeuta, pričom sa odporúčajú len jemné stabilizačné techniky bez zvýšenia vnútrobrušného tlaku.
Kľúčom k úspechu je správna technika, vedomé zapájanie svalov a vyhýbanie sa pohybom, ktoré môžu stav zhoršiť, ako sú klasické skracovačky, intenzívne drepy, ktoré zvyšujú vnútrobrušný tlak či dynamické cviky s vysokým nárokom na stabilitu trupu.
Diastáza nie je len estetický, ale predovšetkým funkčný problém, ktorý môže ovplyvniť celkovú kvalitu života. Fyzioterapia poskytuje efektívne riešenie na jej zvládnutie, ak je aplikovaná odborne a systematicky. Edukácia pacientov a včasná intervencia sú kľúčové pre úspech liečby a prevenciu komplikácií.
Odporúčané články
